Osteoartróza (ďalej OA) je najčastejšie ochorenie kĺbov. Jedná sa o nezápalový degeneratívny proces, ktorý postihuje hyalínnu kĺbovú chrupku a následne pod ňou ležiacu kosť. Výskyt sa zvyšuje s vekom. Kým do 40 rokov je postihnutých touto chorobou do 15 % všetkej populácie, u osôb starších ako 65 rokov je to už viac ako 50 % a nad 75 rokov dokonca 80 %. Častejšie sú postihnuté ženy.
Ktoré kĺby osteoartróza postihuje
Osteoartróza môže postihnúť ktorýkoľvek kĺb v tele, častejšie sú však postihnuté nosné kĺby, tj. bedro (coxartrosa) a koleno (gonartrosa). Nie je ale vzácnosťou, že sú postihnuté aj drobné kĺby na rukách s typickým zdurením a deformáciou, čo je dané väčšinou dlhodobým preťažením. Na ruke býva často postihnutý aj základný (tzv. sedlový) kĺb palca (rhizarthrosa). Tiež na nohe okrem klasického vybočovania palca (hallux valgus) môže artróza postihnúť základný kĺb bez deformity a nazýva sa hallux rigidus.
Delenie a diagnostika osteoartrózy
Osteoartrózu delíme na primárnu a sekundárnu. Primárna osteoartróza je predčasné opotrebovanie chrupky, kedy je príčina nejasná. Udáva sa, že až u 60 % pacientov je daná geneticky a výskyt je častejší, ak sa v rodine (rodičia, starí rodičia) vyskytla artróza. Ďalšou príčinou môže byť chronické a dlhodobé preťažovanie kĺbov, kedy na prvom mieste je nadváha a ďalej preťaženie prácou alebo športom.
Sekundárna osteoartróza sa vyvíja postupne na kĺbe, kde bolo v minulosti nejaké postihnutie. Môžu to byť rôzne vrodené vady (najčastejšie práve u bedrových kĺbov), vrodené alebo vývojové deformity so zmenou osového postavenia kĺbov. Stále častejší je vznik osteoartrózy, keď bol kĺb postihnutý úrazom a nemusel byť ani operovaný. Úrazom došlo k poškodeniu chrupky či zmene osi a k progresii artrózy môže dôjsť rôzne dlhú dobu od úrazu. K príčinám vzniku sekundárnej osteoartrózy patria tiež infekčné zápaly kĺbov, systémové ochorenie typu reumatoidná artritída, ochorenia obličiek, pečene, metabolické ochorenia, ochorenia krvi typu hemofília atď.
Základným vyšetrením je známy röntgenový snímok. Vo väčšine prípadov ukáže rozsah postihnutia, deformitu. Podľa rtg rozdeľujeme artrózu do 4 stupňov:
- 1. a 2. stupeň – charakteristický iba ľahkým znížením kĺbovej štrbiny a drobnými osteofytmi (výrastky) na okraji kĺbových plôch;
- 3. a 4. stupeň – už má výrazné zníženie kĺbovej štrbiny a tiež výrazné výrastky, kĺby sú deformované.
Pri laboratórnom vyšetrení, odbere krvi je nutné vylúčiť dnu (zvýšenie kyseliny močovej v krvi), reumatologické ochorenia (pozitívny reumatoidný faktor, protilátky v krvi) a tiež infekčné postihnutie (teplota, vysoká sedimentácia, CRP – reaktívny proteín). Magnetická rezonancia a CT vyšetrenie nie je väčšinou potrebné.
Aké sú subjektívne ťažkosti
Hlavným príznakom je bolesť. Bolesť býva zo začiatku len občasná, tupá pri väčšom zaťažení a štartovacia (na začiatku pohybu). Postupne ale rastie. Bolesti sú väčšie večer po námahe a vďaka prekrveniu a väčšiemu tlaku postihnuté kĺby bolia i v noci. Typické sú bolesti pred zmenou počasia k horšiemu (zmena barometrického tlaku).
V pokročilom štádiu vplyvom rastúcich osteofytov dochádza k obmedzovaniu pohybu, skráteniu šliach a svalov a rôznym deformáciám kĺbov – typické je zväčšovanie kĺbov oproti okoliu (a naopak) a rôzne osové úchylky kĺbov. Okolité svalstvo vplyvom obmedzenia pohybu hypotrofuje – chudne. Vplyvom preťaženia či prechladnutia sa môže pomalý a dlhodobý vývoj artrózy dekompenzovať a dôjde k opuchu kĺbu s výpotokom, kĺb je mierne teplejší vplyvom prekrvenia a dochádza k zhoršeniu napádania a krívaniu.
Ako sa lieči osteoartróza
Terapiu artrózy delíme na konzervatívnu a operačnú. Konzervatívnu potom ešte na nefarmakologickú a medikamentóznu. Cieľom konzervatívnej terapie je v prvom rade rozhovor s chorým a vysvetlenie problematiky. Poslednou dobou sa kladie dôraz na nefarmakologickú liečbu osteoartrózy. Sem patrí úprava životného režimu, pri nadváhe redukcia hmotnosti (skúste nosiť celý deň vrece cementu a budete večer zničení, tak je to aj s kĺbmi).
Odporúčaná je skôr postupná redukcia hmotnosti v priebehu týždňov a mesiacov. Dôležitá je inštruktáž k pravidelnému cvičeniu, odporúča sa chôdza, plávanie alebo cvičenie vo vode, rotopéd. Doma je vhodné izometrické cvičenie pomocou zatínania svalov a preťahovania, ktoré vedie k zabráneniu skracovania šliach a svalov. Na začiatku je vhodné cvičiť v rámci rehabilitácie pod dozorom fyzioterapeuta, aby sa nezafixovali zlé zlozvyky pri cvičení.
Pri ďalšej progresii bolestí je možnosť používať oporné pomôcky. Trendom súčasnej doby sú trekové palice, lebo pri ich používaní zapájame viac svalových skupín, postupom času i francúzske alebo podpažné barle. Pri nosení iba jednej barle platí pravidlo nosiť barlu na zdravej strane a dopredu ide súčasne chorá noha a barla. Pri skrátení alebo osovej úchylke končatiny je nutná podpora pomocou ortopedických vložiek. Používanie ortéz je vhodné vždy iba krátkodobo, a to pri zhoršení bolestí, opuchu alebo pri nestabilite kĺbu. Dlhodobé používanie totiž vedie k oslabeniu svalstva a podporuje vznik či zväčšenie kontraktúr (skrátenie tkanív spôsobujúce obmedzenú pohyblivosť kĺbu). Samotná rehabilitácia pomocou fyzikálnej terapie – magnetoterapia, ultrazvuk, laser, vodoliečba – len tlmí prejavy zápalu, prekrvenie kĺbu a nemá vplyv na liečbu samotnej osteoartróza.
Medikamentózna terapia osteoartrózy
Najpoužívanejšie sú lieky tlmiace bolesť (tzv. analgetiká) a zápal v kĺbe (antireumatiká, NSA). Z analgetík je na prvom mieste klasický Paralen, ďalej potom už silnejšie analgetiká by mali byť vždy užívané po dohovore s lekárom. Lieky tlmiace zápal delíme do dvoch skupín. Prvý pre krátkodobé používanie na upokojenie akútneho zápalu, odporúča sa skôr nárazovo (pri opuchu a zhoršení ťažkostí 5 – 7 dní pravidelne a potom treba liek vysadiť). Druhá skupina pre možnosť dlhodobého užívania. Obe skupiny sa užívajú vždy po dohovore s lekárom. Je nutné uvedomiť si ich vplyv na žalúdočnú sliznicu a možnosť vzniku žalúdočných vredov pri dlhodobom nekontrolovanom užívaní a ďalej, pri dlhodobom užívaní, aj možnosť postihnutia obličiek alebo pečene.
Novou skupinou liekov používaných pri liečbe osteoartrózy sú liečivá modifikujúce priebeh osteoartrózy (chondroprotektíva) a symptomaticky pomaly pôsobiace lieky (SYSADOA). Delíme ich do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria lieky podávané ústami, obsahujúce väčšinou chondroitinsulfát a glukozamínsulfát. Ich podávanie je vždy v cykloch, 2 – 3 mesiace užívania a potom 2 – 3 mesiace pauza. Druhá skupina sú lieky podávané priamo do postihnutého kĺbu, obsahujúce kyselinu hyalurónovú. Tieto zlepšujú výživu chrupky, hustotu kĺbovej tekutiny a tým pomery v postihnutom kĺbe. Na neposlednom mieste je aplikácia depotných kortikoidov priamo do kĺbu. Aplikujú sa pri dekompenzovanom stave, výpotoku, zhoršení bolestí alebo pri pokročilom stave a nemožnosti operačného riešenia. Efekt po obstrekoch kortikoidmi by mal pretrvávať zopár týždňov, mesiacov.
Operačná terapia
Operácie pri osteoartróze delíme do 3 skupín. Prvé, tzv. záchovné operácie, majú aspoň čiastočne vyčistiť kĺb od voľných teliesok, vypláchnuť výpotok z kĺbu, ošetriť kĺbovú chrupku. Sem patrí hlavne artroskopia a synovektómia – odstránenie kĺbovej výstelky pri opakovaných výpotokoch v kĺbe. Druhá skupina operácií má obnoviť normálnu os a zaťaženie kĺbu. Sem patria rôzne korekčné osteotómie. Je nutné si uvedomiť, že včasné opravenie kĺbových pomerov, či už vrodených alebo poúrazových, môže v mnohých prípadoch výrazne oddialiť nutnosť náhrady kĺbu. Prvé dva typy operácií sú indikované u 1. a 2. stupňa artrózy. Poslednou skupinou sú tzv. artroplastiky, náhrady umelými kĺbmi, indikované u 3. a 4. stupňa artrózy.
Na záver
Liečba osteoartrózy je vždy komplexná a na prvom mieste je pozitívny prístup. Vysvetlenie a motivácia pacienta s úpravou životného štýlu, nadváhy a pravidelné kondičné cvičenie sú veľmi dôležité. Je nutné si uvedomiť, že toto je potrebné hlavne pri začiatkoch ťažkostí. Ak sa už človek ťažko hýbe, je to s liečbou ťažšie a ťažšie. Pri akútnom zhoršení sú potrebné nárazovo lieky tlmiace zápal a akonáhle začnú ťažkosti, treba lieky podporujúce výživu chrupky. Poslednou možnosťou je operácia, ktorú je nutné zvažovať vždy individuálne a snažiť sa zvoliť to najoptimálnejšie riešenie.
Autor článku: MUDr. Luděk Ryba
