Profesionálni a rekreační športovci tvoria stále väčšiu časť pacientov v ortopedických ambulanciách. Napriek zdokonaleniu technického vybavenia, ochranných prostriedkov, tréningového i relaxačného programu sa s poruchami pohybového aparátu, ako napríklad poškodenie menisku, stretávame čoraz častejšie.
Medzi dôvody môže patriť vznik viac či menej rizikových športov (napr. kontaktné, adrenalínové športy a podobne), u profesionálnych športovcov túžba po víťazstve a zvyšujúce sa nároky na podávanie čo najlepších výkonov.
Vonkajší a vnútorný meniskus
Poranenie meniskov je jedno z najčastejších poškodení kolenného kĺbu. Kolenný kĺb tvoria tri kosti – stehenná, holenná a jabĺčko. Menisky sú väzivové chrupky medzi stehennou a holennou kosťou a spolu so skríženými väzmi tvoria vnútro-kĺbové stabilizátory kolena. Vyrovnávajú nesúmernosť kĺbových plôch kostí, chránia kĺbovú chrupku a napomáhajú rozotieraniu tekutiny po ploche, čím zabezpečujú výživu povrchovej vrstvy chrupiek.
Rozoznávame 2 menisky. Vonkajší, v tvare písmena O, ktorý je v zadnej časti spojenia s kĺbovým puzdrom prerušený priebehom svalu. V týchto miestach je voľný, vďaka čomu je viac pohyblivý a tým pádom menej náchylný k porušeniu. Vnútorný, v tvare písmena C, je celým svojím obvodom pevne spojený s kĺbovým puzdrom, čím je jeho pohyblivosť veľmi obmedzená. Poranenie vnútorného menisku je osemkrát častejšie ako poranenie vonkajšieho menisku.
Ako dochádza k poškodeniu menisku
K roztrhnutiu menisku dochádza najčastejšie úrazom. Čiastočnú alebo úplnú trhlinu spôsobuje pohyb, pri ktorom človek rýchlo otočí časťou nohy nad kolenom, pričom spodná časť ostane nehybne stáť. Taktiež opakované a dlhé drepnutie môže spôsobiť zranenie a ak sa k tomu pridá otáčavý pohyb v kolene pri vstávaní, pevnosť menisku je skúšaná nadmerne. Môže byť samostatne poškodený alebo u ťažších zraneniach v kombinácii s poranením kolenných väzov.
Nie vždy však za poranením menisku musí byť úraz. Starší ľudia mávajú častejšie degeneratívne trhliny. Chrupka vekom slabne, jej hrúbka sa znižuje, a preto je náchylnejšia na poškodenie. Aj menšia záťaž kolena (ako napríklad neobratné vstávanie zo stoličky) môže byť pri takto zmenenom teréne dostatočná na vytvorenie trhlinky.
Ako sa prejavia problémy
Jedným z príznakov roztrhnutia menisku môže byť pocit preskočenia, lupnutia v kolene. Väčšina ľudí zvláda po zranení aj naďalej chodiť s postihnutou končatinou, avšak pri poškodeniach väčšieho rozsahu môže nastať zablokovanie pohybu. Pri chronickom roztrhnutí menisku pacienti udávajú bolesti kolenného kĺbu pri záťaži, preskakovanie, pukanie, pocity podlomenia končatiny a môže dôjsť k opuchnutiu kolena.
Najčastejšie príznaky roztrhnutia menisku sú:
- bolesť,
- zlá pohyblivosť a napuchnutie,
- zasekávanie alebo až úplný blok kolena,
- neschopnosť pohnúť kolenom v plnom rozsahu,
- pocit, že koleno „kladie odpor“.
Bez ošetrenia a liečby sa môže časť odtrhnutého menisku postupným opotrebovaním „stratiť“ alebo „vcestovať“ do vnútra kĺbu, ktorý následne obmedzuje pohyb v kolene.
Čo očakávať pri vyšetrení u doktora
Diagnostika poranenia meniskov je založená na starostlivom odobraní údajov o mechanizme poranenia a na subjektívnych problémoch pacienta. Ďalej je doplnená špecifickými testami, RTG, poprípade vyšetrením magnetickou rezonanciou.
Špecifické testy sú založené na manipulácii predkolenia a vyhmatanie bolestivého bodu alebo preskakovania v oblasti kĺbovej štrbiny. Medzi najčastejšie používané testy patrí napríklad McMurrayho test, Steinmannov test, prípadne Apleyov test. Spolu s vyšetrením meniskov sa zisťuje stabilita kĺbu, aby sa vylúčilo súčasné poranenie väzov.
Avšak problémy s kolenom rôznej príčiny sa prejavujú rovnakými symptómami, preto k upresneniu diagnózy doktor používa pomocné zobrazovacie metódy. RTG síce neukáže poškodenie meniskov, ale pomáha vylúčiť iné príčiny bolesti kolena (napríklad artrózu). Na zobrazenie mäkkých tkanív je dobrá magnetická rezonancia, ktorá je využívaná najmä v sporných prípadoch pre presnejšie určenie poškodenia.
Najlepším spôsobom ako zistiť a diagnostikovať poranenie menisku je artroskopia, kedy je zavedená kamera a artroskopické nástroje do kolenného kĺbu a operatér môže okom zhodnotiť celistvosť, povrch a kvalitu menisku. Súčasne funguje aj ako terapeutický výkon, takže prípadné natrhnutia až roztrhnutia môžu byť okamžite ošetrené.
Liečba poraneného menisku
Vo väčšine prípadov, hlavne pri nejasnej diagnóze roztrhnutia menisku, býva najprv zahájená konzervatívna liečba. Pacient môže byť odoslaný na rehabilitácie a na fyzikálnu liečbu, v akútnej fáze pri bolesti a opuchu je odporúčaná liečba tzv. nesteroidnými antiflogistikami, či už vo forme tabletiek, alebo mastí (napr. Flector, Voltaren), chladením, odľahčením končatiny a obmedzením fyzickej aktivity.
Ak konzervatívna liečba nevedie k zlepšeniu stavu pacienta, dochádza k artroskopii. Jednou z možností ošetrenia poraneného menisku je tzv. parciálna meniskektómia, kedy sa odstraňuje poškodená časť menisku. V niektorých prípadoch je potreba odstrániť prakticky celý meniskus, hovoríme o tzv. subtotálnej meniskektómii. V špecifickým prípadoch je možné roztrhnutý meniskus aj prišiť. V posledných rokoch sa doviedli do fáze klinického používania náhrady meniskov.
Po chirurgickom ošetrení meniskov sú potrebné následné pravidelné rehabilitačné cvičenia (možné vykonávať aj doma), pri ktorých sa navráti kolenu pohyblivosť a jeho sila. Začína sa cvičeniami na zlepšenie rozsahu hybnosti a následne postupným pridávaním záťaže na končatinu. Dĺžka rekonvalescencie po meniskektómii je približne 3 až 4 týždne, po náhrade menisku okolo 3 mesiacov.
Rada na záver
Ako predchádzať poraneniu meniskov:
- Nezanedbávajte rozcvičku, strečing pred športovým výkonom.
- Neustále pracujte na rozvíjaní sily, rovnováhy, koordinácie a flexibility.
- Postupne navyšujte intenzitu a trvanie tréningu.
- Umožnite svojmu telu adekvátnu regeneráciu medzi tréningami.
- Myslite na vhodné športové vybavenie, hlavne pri výbere tenisiek. Dobrá obuv pomáha udržovať nohu stabilnú, tlmí nárazy a prispieva k opore kolien a chodidla počas behu alebo chôdze.
- Pite dostatok vody pred, počas a po výkone.
- Vyhýbajte sa aktivitám spôsobujúcim bolesť.
