Artritída je zápalové ochorenie kĺbu či kĺbov, ktoré delíme na dve základné skupiny – infekčné a neinfekčné. Neinfekčné potom ďalej delíme na reumatoidné a metabolické systémové artritídy. Prejav môže byť akútny, kedy sa príznaky prejavujú v priebehu hodín a chronický, v rámci týždňov a mesiacov, s možnosťou krátkodobého zhoršenia. Základom je zdurenie synoviálnej výstelky kĺbu, ktorá zvýšene produkuje tekutinu, vzniká výpotok a opuch kĺbu. Časom sa zvyšuje tlak a prekrvenie s dráždením nervových zakončení spôsobujúce bolesť. Ďalšie príznaky môžu byť začervenanie, obmedzenie pohybu, pri infekciách zvýšená telesná teplota a u dlhodobého trvania aj deformácia kĺbov.
Infekčná artritída
Infekčná artritída je zápalové postihnutie kĺbu, spôsobené rôznymi druhmi baktérií a vírusov. Najznámejší je Staphylococcus aureus, tzv. zlatý stafylokok. Ďalej ide o rôzne druhy streptokokov, pseudomonas atď. V poslednej dobe rastie význam artritídy pri Lymskej chorobe, čo je spôsobené baktériami typu Borrelia a ďalej špecifické (napr. tuberkulózne) zápaly kĺbov.
Infekcia sa do kĺbu môže dostať rôznou cestou – hematogénne (krvou) pri infekcii kdekoľvek v tele, ďalej z okolitých infekčných tkanív, introgénne (zavedené vonkajšou cestou pri punkcii alebo operácii) a exogénne (pri úraze a otvorenej rane). Príznaky infekcie delíme na celkové a lokálne. U infekčnej artritídy väčšinou nastupujú príznaky rýchlo, a to v priebehu hodín alebo niekoľkých dní po operácii, obstrekoch, úraze. Medzi celkové príznaky patrí únava, slabosť, vysoké teploty. Samotný kĺb je výrazne opuchnutý, bolestivý, začervenaný, teplejší a kvôli bolesti je obmedzený pohyb, kedy si pacient sám hľadá polohu, v ktorej kĺb bolí najmenej. Tu je nutné čo najskôr navštíviť lekára.
Základom je dobrá anamnéza a zistenie všetkých okolností, ktoré predchádzali postihnutiu kĺbu – infekcie, obstreky, úrazy, operácie. Nasleduje klinické vyšetrenie, röntgen a vyšetrenie krvi. Väčšinou je vysoká sedimentácia, CRP (C-reaktívny proteín – zápalový parameter), ktoré vzrastie z nulovej hodnoty na stovkové a neskôr aj vzostup bielych krviniek, leukocytov v krvnom obraze. Súčasne je nutné urobiť punkciu kĺbu a vzorku poslať na mikrobiologické vyšetrenie. Liečba musí byť okamžitá.
Pri nižšom CRP a lokalizácii iba na kĺb, bez celkových príznakov infekcie krvi, je možné začať liečbu antibiotikami a treba sledovať hodnoty CRP, leukocytov a celkového stavu pacienta. Pri vysokých hodnotách zápalu, a ak sa dostane infekcia z kĺbu do krvi, je nutné okrem antibiotickej terapie operačné riešenie. Princípom je otvorenie kĺbu, vypláchnutie hnisu, súčasne vypláchnutie kĺbu dezinfekciou a zavedenie hadičiek, tzv. preplachová laváž (výplach). Jedna hadička je prívodná a druhá odvodná, ktorou sa následne 7 – 10 dní vyplachuje kĺb. Po upokojení sa hadičky vytiahnu a nasleduje rehabilitácia s postupným zaťažovaním kĺbu. Nutnosťou je dlhodobejšia liečba antibiotikami a pravidelné monitorovanie zápalu v krvi. Až po normalizácii je možné antibiotiká vysadiť.
Reumatoidné artritídy
Medzi reumatoidné artritídy patrí klasická reumatoidná artritída (RA) a ďalej napr. systémový lupus erythematosus (SLE), juvenilná idiopatická artritída, juvenilná SLE, Kawasakiho choroba a ďalšie. Princípom väčšiny ochorení je autoimunitná reakcia organizmu, kedy si telo vytvára protilátky proti vlastným bunkám a nasleduje zápalová reakcia, ktorá môže postihnúť rôzne tkanivá, vrátane kĺbov. Na začiatku je väčšinou genetická predispozícia (výskyt v rodine), stres a pri prekonanej infekcii alebo oslabení organizmu sa spustí obranná reakcia. Reumatoidná artritída je kĺbové ochorenie vyskytujúce sa predovšetkým u žien stredného veku. Najčastejšie sú zápalovo postihnuté drobné kĺby ruky, zápästia a členkový kĺb (členok), avšak postihnuté môžu byť aj kĺby veľké (bedrá, kolená, chrbtica).
Ochorenie sa väčšinou začne prejavovať veľmi nenápadne, a to rannou stuhnutosťou kĺbov. Až po nejakom čase (rádovo mesiace až roky) sa objaví zdurenie a silná bolestivosť, čo vedie k zhoršeniu hybnosti a postupom času k vzniku deformít (pokrivenie prstov, rúk a pod.). Pri laboratórnom vyšetrení zistíme zvýšený reumatoidný faktor, rôzne typy cirkulujúcich protilátok, zvýšenú sedimentáciu, CRP.
Terapiu delíme na farmakologickú, ktorá patrí do rúk reumatológa. Základom je podávanie liekov tlmiacich zápal a súčasne pri pokročilom štádiu aj tlmiacich imunitnú reakciu. V súčasnej dobe zaznamenáva veľký pokrok aj biologická liečba, tlmiaca práve tvorbu protilátok. Pri zdurení výstelky a výpotokoch kĺbu je možnosť radiačnej synovektómie – zmenšenie výstelky kĺbu pomocou ožiarenia. Základom liečby je pravidelná rehabilitácia a kúpeľná terapia, ktoré zabraňujú kontraktúram kĺbov a posilňujú svalstvo. V pokročilom štádiu je možnosť operačného riešenia. Od menších operačných výkonov – artroskopia kĺbu s výplachom, cez synovektómie – odstránenie zdurenej kĺbovej výstelky narušujúcej kĺbovú chrupku, až po náhrady umelým kĺbom. Pri veľkej deformite hlavne v oblasti drobných kĺbov rúk, nôh, členkov sa robí artrodéza – spevnenie kĺbu. Nutnosťou je pokračovanie farmakologickej terapie.
Podobnou jednotkou v tomto smere je aj reumatická (pozor, nie reumatoidná!) artritída, pri ktorej poznáme vyvolávajúcu príčinu. Vzniká ako súčasť tzv. sterilných následkov po bakteriálnej infekcii (niektorými streptokokmi – streptococcus pyogenes), napr. po streptokokovej angíne, ktorá nie je vhodne liečená antibiotikami. Sterilné následky zahŕňajú postihnutie srdca (tzv. reumatická horúčka), obličiek (postreptokoková glomerulonefritída), nervového systému (chorea minor) a kĺbov (reumatická artritída) v čase, keď už nie je možné dokázať pôvodcu ochorenia, v krvi však cirkulujú protilátky, ktoré boli pôvodne vytvorené imunitným systémom proti streptokokom, a ktoré, bohužiaľ, majú schopnosť sa naviazať na zdravé tkanivá a namieriť tak imunitné pochody proti vlastným tkanivám.
Metabolické artritídy
Ide o ochorenie, kedy dochádza vplyvom poruchy metabolizmu rôznych normálne sa v tele vyskytujúcich produktov k ich hromadeniu a usadzovaniu do orgánov, mäkkých tkanív, kĺbov.
Ako príklad možno uviesť ochronózu, porfýriu a kryštálovú artropatiu, kedy najznámejšia je dnavá artritída – dna. Jedná sa o relatívne časté ochorenie (2 – 4 % v populácii), častejší výskyt je u mužov a typický začiatok je v polovici 40 rokov. Podkladom ochorenia je zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi, ktorá sa v podobe kryštálikov solí (urát sodný) ukladá do kĺbov, šliach a kĺbových puzdier, kde vyvoláva zápalovú reakciu. Kyselina močová vzniká metabolizmom purínov, čo sú látky bohato obsiahnuté v strukovinách, mäse a vnútornostiach. Výskyt dny sa zvyšuje a príčinou je zvýšená spotreba alkoholu, obezita, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina tukov v krvi. Rozlišujeme 4 štádiá ochorenia – asymptomatické (iba zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi), akútna dnavá artritída (po diétnej chybe, drobnom úraze, stresom dochádza väčšinou k akútnemu opuchu, začervenaniu a bolestivosti jedného kĺbu, najčastejšie je postihnutý kĺb palca nohy, tzv. podagra ). Obdobie medzi záchvatmi je individuálne, niektorí môžu mať 2 – 3 záchvaty za rok, niekedy môže byť napríklad len jeden za život, alebo aj každý mesiac. Vo väčšine prípadov je všetko dané životným štýlom, diétou a abstinenciou. Posledné štádium je chronická tofózna dna, ktorá narušuje kĺbovú chrupku a deformuje kĺb.
Základom je vyšetrenie kyseliny močovej v krvi. Klinický obraz je opuch v oblasti palca nohy, napnutie kože, začervenanie a výrazná tepajúca bolesť. Niekedy môžu byť aj celkové príznaky ako teplota, slabosť, triaška. Liečba je konzervatívna. V akútnej fáze sa podávajú nesteroidné antireumatiká (Ibalgin, Indometacín, Diclofenac a pod.), pri pretrvávaní je možnosť podať kolchicín a glukokortikoidy. Pri akútnom záchvate by sa liečba mala začať čo najskôr. Pri chronických formách je základom podávanie liekov znižujúcich hladinu kyseliny močovej v krvi (ako napr. Milurit, Purinol) a nutnosťou sú režimové a diétne opatrenia. Pri zdurení v oblasti kĺbov a prominencii dnavých tofov (tofy sú biele tuhé útvary) je možnosť operačného odstránenia.
Na záver
Zápaly kĺbov sú bolestivé a pri dlhodobom postihnutí vedú k deštrukcii a obmedzeniu pohybu. Pri infekčných artritídach je nutné čo najskôr navštíviť lekára a nasadiť antibiotiká. Pri celkových príznakoch akútne operačné riešenie. Reumatoidná a reumatická artritída majú podklad v prekonanom infekčnom ochorení. Tu je nutné zdôrazniť, že streptokokové ochorenia – angína, by mali byť vždy dobre preliečené antibiotikami a tiež pri ostatných bakteriálnych ochoreniach je vhodné nasadenie antibiotík. Samozrejmosťou je doliečenie pokojom, vrátane času rekonvalescencie, aby nedošlo k reakcii organizmu s tvorbou protilátok proti vlastným tkanivám. U dnavej artritídy sú na prvom mieste režimové a diétne opatrenia – obmedziť alkohol, vnútornosti, zverinu, strukoviny, kakao atď.
Autor článku: MUDr. Luděk Ryba
