Končí sa obdobie, kedy sme vo zvýšenej miere chodili do prírody, prechádzali sa v parkoch či oddychovali v záhradách. Hoci ide o príjemné trávenie voľného času, nesie so sebou riziko, že sa staneme hostiteľom pre kliešťa, ktorý môže byť infikovaný baktériou Borrelia burgdorferi. A bez toho, že by sme si vôbec tohto malého tvora na našom tele všimli, zrazu môžeme začať trpieť napríklad únavou, bolesťami kĺbov a svalov, typickými príznakmi pre Lymskú boreliózu.
Čo je Lymská borelióza?
Radíme ju medzi tzv. antropozoonózy – teda infekčné ochorenia prenášané zo zvierat na človeka. Ochorenie bolo po prvýkrát popísané v roku 1976 v USA v mestečku Old Lyme v štáte Connecticut, odkiaľ dostalo aj svoj prívlastok “lymská”. Práve v tomto meste bol zaznamenaný vysoký výskyt ochorenia kĺbov u detí a pri pátraní sa zistilo, že väčšina z týchto detí žila v lesných oblastiach. Pôvodkyňa ochorenia, baktéria Borrelia burgdorferi, bola objavená v roku 1981 doktorom Burgdorferom.
Pôvodca infekcie
V súčasnej dobe je známych viac ako 12 podtypov baktérií zo skupiny Borrelia burgdorferi. Jednotlivé typy sa líšia najmä miestom výskytu, to znamená, že pre Európu sú charakteristické iné druhy ako pre Ameriku a Áziu. Odlišnosť je aj v tom, aký dosah majú na jednotlivé tkanivá a orgány v organizme (postihnutie pohybového aparátu, kože či nervového systému).
Zdroj infekcie
Ako zdroj infekcie slúžia drobné hlodavce, stredne veľké a malé cicavce a vysoká zver, z ktorých sa prostredníctvom prenášača – kliešťa prenesie infekcia na človeka. Kliešť uvoľňovaním slín prenáša borélie do tela hostiteľa behom cicania krvi v priebehu 36 až 48 hodín od prisatia. Po rozmnožení v koži sú baktérie krvou a lymfou transportované do pečene, sleziny, prípadne centrálneho nervového systému, kde je možné ich dlhodobé prežívanie.
Ako sa borelióza prejavuje?
Lymská borelióza je multisystémové ochorenie a typicky prebieha v 3 štádiách: skoré, generalizované a chronické štádium. Klinický obraz je veľmi pestrý a závisí na čase, ktorý uplynul od nákazy. Inkubačná doba sa udáva od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov. Medzi základné príznaky sa radia:
- kožné prejavy (65 %),
- neurologické prejavy (12 %),
- postihnutie kĺbov (17 %),
- postihnutie srdca a oka.
Jednotlivé príznaky boreliózy sa líšia v závislosti od toho, či sa jedná o čerstvú nákazu a kliešťa ste len nedávno odstránili, alebo sa jedná o chronickú infekciu, ktorá pretrváva už celé roky.
Skoré (časné) štádium – štádium I: typickým a nezameniteľným príznakom v tomto období je kožná vyrážka, tzv. erythema migrans. Je to červená škvrna na koži, buď celá homogénne červená, alebo má v strede centrálne vyblednutie. Objavuje sa väčšinou s odstupom niekoľkých dní až týždňov na mieste, kde bol prisatý kliešť. Škvrna po určitom období sama zmizne. V niektorých prípadoch sa však nemusí objaviť vôbec.
Skoré generalizované štádium – štádium II: v tomto období nastupujú celkové príznaky ochorenia, ktoré môžu pripomínať bežnú virózu. Únava, bolesti svalov a kĺbov môžu buď samé odznieť, alebo sa u časti pacientov začnú prejavovať chronické ťažkosti najrôznejšieho druhu:
≥ kožné príznaky sa prejavia ako pretrvávajúca erythema migrans, buď na tom istom mieste ako pri prvom štádiu, alebo na inom. (Vzácnejším chronickým kožným príznakom je tzv. lymfocytom – útvar veľký 3 až 5 cm červenej farby s hladkým a lesklým povrchom.)
≥ neurologické príznaky sa objavujú 1 až 3 mesiace od infikovania a prejavujú sa ako tiky, mravenčenie, šklbanie svalstva, poruchy citlivosti, závrate, poruchy srdcového rytmu, prípadne nadmerné potenie. Ak sa dostanú borélie do centrálneho nervového systému, tak môžu vyvolať zápal mozgu či mozgových blán. Tento zápal môže prebiehať ako akútny s teplotou, silnými bolesťami hlavy, stuhnutím šije a obrnami, ale oveľa častejšie prebieha ako chronický s takými istými príznakmi len miernejšieho charakteru.
≥ muskuloskeletálne príznaky sa prejavujú bolesťami kĺbov, svalov, chrbtice (najmä krčnej). Borélie sa vďaka svojmu špirálovitému tvaru dokážu usídliť v kĺbnej výstelke a spôsobujú tak zápaly kĺbov. Objaví sa väčšinou zápal jedného alebo niekoľkých kĺbov (mono- alebo oligoartritída), pričom najčastejšie sú postihnuté kolenné kĺby.
≥ ďalšie prejavy chronickej infekcie sú očné poruchy (zápaly rohovky, spojovky), zápaly srdcového svalu a búšenie srdca (arytmie).
Chronické štádium – štádium III: v tomto období sa všetky vyššie popísané príznaky prehlbujú a zhoršujú, plus sa k tomu pridávajú bolestivé neuropatie, poruchy pamäti, sústredenosti a orientácie v priestore. Takisto je typický aj chronický únavový syndróm.
Diagnostika
V niektorých prípadoch je klinický obraz veľmi typický, čo určite uľahčuje stanovenie diagnózy. Vo väčšine prípadov sú však príznaky nevýrazné, pretože pacienti si častokrát ani nevšimli bodnutie kliešťom a nemali ani žiadne kožné príznaky.
Na stanovenie diagnózy sa používajú dva typy vyšetrení. Buď stanovíme priamo pôvodcu ochorenia (borélie) – to je tzv. priama diagnostika, alebo pomocou špeciálnych metód stanovíme prítomnosť protilátok v krvi – tzv. nepriama diagnostika.
Nepriamu metódu predstavuje hľadanie dôkazu o prítomnosti protilátok v krvi (sérológia).
Dokázať možno dva typy protilátok: protilátky typu lgM ukazujú počiatočnú infekciu (väčšinou štádium I alebo bez symptómov), kým protilátky typu lgG poukazujú na rozvinutú infekciu (štádium II a III) alebo dlhšie prekonávanú infekciu, ktorá môže byť kompletne vyliečená. Prítomnosť protilátok v krvi ukazuje, že imunitný systém sa vysporiadava s boreliózou. Okrem krvi možno hľadať protilátky aj v mozgovomiechovom moku (likvore). Priamou metódou hľadáme dôkaz pôvodcu ochorenia. Priamy dôkaz je založený na tom, že sa pokúsime priamo preukázať pôvodcu ochorenia vo vyšetrovanom biologickom materiáli (kožná vzorka, krv, moč, kĺbny výpotok, likvor).
Terapia
Preukázaná infekcia by mala byť liečená antibiotikami. Obvyklá dĺžka užívania antibiotík je 20 až 30 dní. Používa sa doxycyklín, u postihnutia nervového systému a srdca ceftriaxon. Väčšinou je antibiotická terapia účinná, môže sa však stať, že sú baktérie uložené vo vnútri buniek v jednotlivých tkanivách a vtedy k nim antibiotiká nepreniknú. Je nutné, aby aj po vyliečení bol zdravotný stav pacienta aspoň dva roky kontrolovaný u lekára.
Preventívne opatrenia
Kliešte sa nachádzajú takmer na celom území Slovenska, opatrní treba byť preto všade, kde prichádzate do kontaktu s prírodou, a to najmä od jari do konca októbra. Najviac sa vyskytujú v tráve a porastoch do výšky 50 cm od zeme. V našich zemepisných šírkach je teda neoddeliteľnou súčasťou pobytu v prírode používanie vhodného oblečenia, repelentov a kontrola kože ihneď po návrate z prírody. Pozornosť venujte najmä vlasovej časti hlavy, krku, podpazušiu, hrudi, pupku, slabinám a nohám.
V prípade, že si objavíte kliešťa, je nutné ho okamžite odstrániť a ranu dezinfikovať. Jednoduchou pinzetou, bez použitia oleja alebo iného nevhodného prípravku, krúživými pohybmi kliešťa vytiahnete. Ak si však na to netrúfate, alebo sa vám podarila vytiahnuť len časť kliešťa, určite vyhľadajte lekársku pomoc.
