Jednu vec má takmer celé ľudstvo spoločnú, a tou je nenávisť k pondelkom. Pondelok je skutočne najneobľúbenejším dňom v týždni, ale nie len z tých dobre známych dôvodov. Prvý deň pracovného týždňa je totižto štatisticky čas, kedy sa v práci stane najväčšie množstvo úrazov. Tie, ako iste vieme, stoja za množstvom zdravotných komplikácií a často majú aj trvalé následky.
Vážne mozgové poruchy, strata chuti či sluchu, poškodenia súčastí tráviaceho traktu, obličiek, obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice či kĺbov, následky po zle zahojených zlomeninách, chronické zápaly – to je len malá časť z toho, čoho príčinou môže byť úraz.
Vo všeobecnosti platí, že vo väčšine prípadov je pracovný úraz náhodou, teda niečím, čo sa mohlo stať komukoľvek na svete. Firma je síce zodpovedná za bezpečnosť svojich zamestnancov, ale povedzme si úprimne, aj zamestnanec musí byť zodpovedný za svoje konanie. Aby ste sa mohli vyhnúť úrazom a ujmám na zdraví, prinášame vám prehľad situácií, ktoré najčastejšie vedú k úrazom a poškodeniu zdravia, vytvorený tými najväčšími poisťovňami na svete:
Násilie na pracovisku
Hoci to môže znieť absurdne, rôzne potýčky na pracovisku nie sú žiadnym ojedinelým javom. Také veľké množstvo vážnych úrazov vznikne z obyčajnej hádky či len z nedorozumenia, že nemôže byť prekvapením, keď veľké spoločnosti investujú do špecializovaných tréningov a tímbildingov, ktoré bojujú práve s týmto problémom. Pomáha sa tak predchádzať rôznym tržným zraneniam a zlomeninám, ktoré vyradia zamestnanca z práce na niekoľko dní i týždňov.
Často opakovaný pohyb
Aj keď možno nie sú tak viditeľné ako zranenia z predchádzajúceho prípadu, z dlhodobého hľadiska môžu byť oveľa bolestivejšie. Jedným dychom treba dodať, že v tomto prípade nerozhoduje ani tak náročnosť samotnej vykonávanej práce, ale skôr jej monotónnosť. Je teda v zásade jedno, či pracujete ako kaderníčka, či celý deň sedíte za počítačom, alebo stojíte pri výrobnej linke, riziko tohto typu zranení je identické. V prípade bitiek na pracovisku je možno najlepšou prevenciou úsmev, tu vám však len úsmev asi nepomôže.
Ak sa chcete vyhnúť takým problémom, ako sú napríklad syndróm karpálneho tunela alebo známy „tenisový lakeť“, je nutné myslieť neustále na prevenciu. Účinnú kombináciu tvorí strečing, resp. pravidelné cvičenie na rovnomerné rozhýbanie celého tela a výživové doplnky, ktoré doplnia do tela kolagén aj ďalšie látky potrebné pre výživu pohybového aparátu.
Nehody pracovných vozidiel a nástrojov
Veľké množstvo úrazov sa stane práve počas používania pracovných vozidiel, akými sú vysokozdvižné vozíky, či počas práce s najrôznejšími pracovnými nástrojmi. V tomto prípade platí, že jedinou prevenciou je opatrnosť a plná sústredenosť na vykonávanú prácu.
Úrazy spôsobené pádom
Či už padnete z výšky vy, alebo niečo z výšky padne na vás, výsledok býva rovnaký. Tupá bolesť, ktorá ochromí celú končatinu, hlavu, respektíve celé telo či tú časť, ktorá bola pádom zasiahnutá. Tieto úrazy sú typické pre všetky pracoviská, ktoré majú otvorené poschodia, rebríky či vysoké police. Jediným spôsobom, ako im predchádzať, je nosiť ochranné oblečenie a nezanedbávať pracovné predpisy a postupy.
Šmyknutia, potknutia a zakopnutia
Sú najväčšou skupinou úrazov, ktoré sa stávajú na pracovisku. Mnohokrát veľmi nevinne vyzerajúce zranenia, ktoré možno v danom momente ani neberiete ako úraz, sa neskôr môžu doslova „vyfarbiť“ úplne inak. Obyčajne ide o povrchové zranenia alebo natiahnutia svalov, nezriedkavo však tieto úrazy končia zranením chrbtice či kĺbového ústrojenstva. Štatistika hovorí, že najčastejšie býva postihnutý kolenný kĺb, bedrový kĺb alebo lakeť.
Zaujímavosťou je, že presne tie isté miesta na tele bývajú postihnuté úrazom aj pri športe, ktorý sa vo všeobecnosti odporúča na prevenciu voči rôznym ochoreniam. Čo len dokazuje, že akýkoľvek pohyb v práci aj pri športe má svoje negatívne dôsledky, pokiaľ ho nevykonávate sústredene a tak, ako sa má.
Čo odporučiť na záver?
Ak by sme mali na záver zhrnúť „bezpečnostné“ opatrenia, ktorými znižujeme riziko pracovných úrazov, išlo by predovšetkým o nasledovné:
- plná sústredenosť pri vykonávaní práce,
- nosenie vhodného pracovného odevu a obuvi,
- zariadenie pracoviska ergonomicky,
- správne držanie tela pri sedení i státí,
- pravidelná športová, nie jednostranná, aktivita,
- odbúravanie stresu, ktorý stojí za konfliktmi a vedie tiež k ujme na fyzickom a duševnom zdraví,
- zdravá životospráva – plnohodnotná výživa a oddych, ktoré organizmu dodávajú potrebnú energiu a predpoklady na dobré a zodpovedné vykonávanie práce,
- podpora pohybového aparátu užívaním doplnkov výživy, ktoré pomáhajú udržovať kosti a kĺby v dobrej kondícii.
Je jasné, že mnohým úrazom na pracovisku (i mimo neho) vieme predchádzať dodržiavaním rozličných opatrení. No toto nefunguje na 100 % a z času na čas sa zraneniu nedokážeme vyhnúť. V takej chvíli by sme nemali váhať a vyhľadať odbornú pomoc, nenamýšľať si, že všetko vyriešime pomocou babkiných receptov a včasne poskytnúť vlastnému telu pomoc, ktorú potrebuje.
