Pukanie a praskanie kĺbov sa vyskytuje u niektorých jednotlivcov bez pričinenia, iní si zas pukajú najmä prsty na rukách sami, pričom to možno považovať za zlozvyk. Tento nepríjemný zvuk vie najmä ľudom nachádzajúcim sa v blízkosti takýchto osôb liezť poriadne na nervy. Čo môže za pukanie a praskanie kĺbov?
Kde ten praskot vlastne vzniká
Kĺb je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa vo vnútri väzivového puzdra dotýkajú plochami pokrytými chrupkou. Hrúbka chrupky sa pohybuje od 0,5 po 6 mm, čím je kĺb viac zaťažovaný, tým je hrubšia. Kĺbové puzdro obklopuje vo vnútri styčné plochy kostí, ktoré tvoria kĺb. Má dostatočnú vôľu, aby neobmedzovalo fyziologický pohyb v kĺbe. Jeho dôležitou súčasťou je synoviálna vrstva, ktorá vystiela celé vnútro kĺbu. Je bohato cievne i nervovo zásobená a má výbornú regeneračnú schopnosť. Je dôležitá v tom, že produkuje väzkú tekutinu, ktorá znižuje trenie a vyživuje chrupku.
Ako už bolo spomenuté, v kĺbe sú hladké plochy chrupky oddelené od seba tenkou vrstvou tzv. synoviálnej tekutiny. Ak rozťahujeme kĺb, v kĺbovom puzdre je generovaný podtlak. Podtlak nasáva oxid uhličitý a kyslík z membrány okolo kĺbovej dutiny do tekutiny v dutine. Tieto plyny sa tam spoja do veľkých bublín, ktoré praskajú. Pritom vzniká hlasný zvuk (praskanie). Po krátkej dobe sa plyn opäť uvoľní a proces sa môže opakovať. Pukanie kĺbov, ktoré počujeme, je teda, jednoducho povedané, sprievodným javom vzniku a praskania plynových bublín.
Podľa výskumu, ktorý sa konal pod vedením profesora radiológie z University of California, zvuk prasknutia vzniká vytvorením bubliny (teda nie priamo jej prasknutím), čo sa zistilo vďaka viditeľnému záblesku na ultrazvuku, ktorý sa objavuje pri praskaní v kĺboch. Interval medzi zvukom prasknutia, ktorý počujeme a zábleskom, ktorý vidieť na ultrazvuku, je 10 milisekúnd. Tiež výskum, ktorý sa konal pod vedením Grega Kawchuka, profesora z University of Alberta v Edmontone, potvrdil, že pukanie vzniká vtedy, keď sa formuje plynová bublina.
Dôsledky pukania
Názory na pukanie kĺbov a ich dôsledky sú rôzne. Jedna skupina tvrdí, že je neškodné, iní sú presvedčení, že vedie k artritíde či osteoartróze a zapríčiňuje trasenie rúk, ďalší sú zástancami názoru, že prináša uvoľnenie.
Zaujímavý výskum podstúpil napríklad doktor Donald Unger, a to priamo na sebe. Pokus trval 60 rokov, kedy si Unger pukal prsty na ľavej ruke. Naopak, pravú ruku nechal tak. Po šiestich desaťročiach trvania experimentu zistil, že pri porovnaní oboch rúk nenašiel žiaden rozdiel a v roku 2009 za tento svoj poznatok získal „žartovnú“ Nobelovu cenu za medicínu (orig. The Ig Nobel Prize).
V ďalšej štúdii asi s 300 účastníkmi vedci dospeli k záveru, že ľudia, ktorí si pukajú prsty, majú iba častejšie opuchnuté ruky a ich stisk nie je taký silný. Avšak, vo vývoji artrózy neboli zistené žiadne rozdiely. Súvis pukania prstov s artritídou je teda vraj len bájka.
Takisto výsledky Nemeckej ortopedickej spoločnosti a ortopedickej chirurgie (orig. Deutsche Gesellschaft für Orthopädie und Orthopädische Chirurgie) ukazujú, že by pukanie nemalo mať žiadne negatívne následky. U niektorých ľudí sú kĺby geneticky jednoducho voľnejšie ako u iných a potom aj „ľahšie“ pukajú.
Dlhodobé pukanie však môže spôsobiť, že sa dočasne uvoľňujú aj okolité svaly, preto sa odporúča najmä pravidelné cvičenie, keďže pohyb podporuje zdravie kĺbov. Aj pri pohybe však treba mať na pamäti starú zásadu: používanie udržuje, námaha podporuje, prílišná námaha škodí. Okrem toho sa odporúča vyživovať kĺby správnou stravou či doplnkami výživy, aby mali všetky potrebné látky na správne fungovanie, a teda netrpeli nedostatkom vedúcim k bolestiam, poškodeniam, ochoreniam kĺbov.
Či už sa prikloníte k názoru, že pukanie kĺbov je neškodné, alebo k názoru, že vedie k poškodzovaniu kĺbov, majte na pamäti, že najmä pukanie kĺbov ako zlozvyk do spoločnosti nepatrí. Na mnohých pôsobí rušivo asi ako škrípanie nechtami po školskej tabuli. Radšej sa mu teda vyhýbajme. Tým isto nič nepokazíme.
Použité zdroje: theguardian.com, www2.rsna.org, ualberta.ca, webmagazin.teraz.sk, vitarian.sk
