Obezita sa vyskytovala u dobre situovaných osôb už v staroveku, avšak až na prelome 19. a 20. storočia môžeme o nej hovoriť ako o zdravotnom probléme. Od konca 20. storočia dochádza k obrovskému nárastu ľudí ako s nadváhou, tak s obezitou. Posledné štúdie odhadujú podiel ľudí s nadváhou až na 34 % a s obezitou na 21%, čo je dohromady viac ako polovica populácie!
Typ jablko a hruška
Obezita je definovaná ako nadmerné množstvo tuku v organizme. Podiel tuku v organizme je u žien približne 30 % a u mužov do 20 %. Presné stanovenie tuku môže byť v klinickej praxi veľmi náročné. Pre diagnostiku a klasifikáciu obezity je dnes celosvetovo používaný tzv. body mass index (BMI) – index telesnej hmotnosti. Vypočítame ho ako podiel telesnej hmotnosti v kilogramoch a výšky v m² (kg/výška v m²). Ako normálne rozmedzie boli stanovené hodnoty BMI od 18,5 do 24,9 kg/m². Zároveň platí:
- BMI menšie ako 18,5 = podvýživa, typické najmä pre ľudí s anorexiou či bulímiou,
- BMI 25 – 29,9 = nadváha, ľahko zvýšené zdravotné riziko,
- BMI 30 – 34,5 = obezita I. stupňa, stredne vysoké zdravotné riziko,
- BMI 35 – 39,9 = obezita II. stupňa, vysoké zdravotné riziko,
- BMI vyššie ako 40 = obezita III. stupňa, veľmi vysoké zdravotné riziko.
Riziko zdravotných komplikácií však nezávisí na celkovom množstve tuku v organizme, ale predovšetkým na množstve tzv. viscerálneho tuku (abdominálneho) – brušného tuku. Na základe rozloženia tukového tkaniva poznáme dva základné typy postavy: typ “jablko” a typ “hruška”.
Typ “jablko” je charakterizovaný tzv. centrálnou (abdominálnou) obezitou a tuk sa mu teda ukladá predovšetkým v oblasti brucha.
Typ “hruška” je charakterizovaný ukladaním podkožného tuku, a to do oblasti bokov, stehien a zadku.
Práve tuk ukladaný v oblasti brucha je spojený s vyšším rizikom vzniku metabolických ochorení, a preto pre diagnostiku obezity používame aj hodnotu obvodu pásu, ktorá by u žien nemala prekročiť hranicu 88 cm a u mužov 102 cm.
Čo je príčinou obezity?
Obezita je typické multifaktoriálne ochorenie a u väčšiny pacientov vzniká ako kombinácia genetickej predispozície a vplyvu vonkajších faktorov, čiže nevhodné stravovanie a nízka pohybová aktivita. Časť prípadov obezity môže súvisieť aj s užívaním niektorých liekov, ako sú hlavne psychofarmaká a kortikoidy.
Aké sú komplikácie obezity?
Nekomplikovaná nadváha je vo väčšine prípadov len estetickým problémom. Vážnejšie zdravotné komplikácie spojené s obezitou sa začínajú prejavovať obyčajne vo veku 45 – 50 rokov.
Obezita prispieva najmä k vysokému krvnému tlaku a srdcovocievnym ochoreniam, cukrovke, zvýšenému riziku cievnej mozgovej príhody či infarktu. Druhou skupinou sú mechanické komplikácie, kde zaraďujeme bolesti chrbta a vznik osteoartrózy. Nadbytočné kilá vyvíjajú tlak a neprimeranú záťaž na kĺby, v dôsledku čoho dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupky, ktorá postupne stráca svoju pružnosť a pevnosť. Riziko vzniku artrózy kolena je u obéznych až 4x vyššie, ako u ľudí s primeranou váhou. Najčastejšie trpia hlavne nosné kĺby – bedrové, kolenné a spodná časť chrbta.
Takisto je bohužiaľ zvýšené riziko karcinómu hrubého čreva, gynekologických nádorov, neplodnosti a vzniku depresívneho syndrómu.
Liečba obezity
Základom liečby obezity je určite kombinácia redukčnej diéty a zvýšenej fyzickej aktivity. Za doplnkovú liečbu môžeme považovať psychoterapiu, farmakoterapiu a chirurgický zásah.
Diéta
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby pacient, ktorý sa rozhodne chudnúť pochopil, že nejde o žiadnu formu hladovania a trýznenia svojho vlastného tela. Správna redukčná diéta by mala byť nastavená špeciálne pre každého pacienta osobitne! Musí vychádzať z doterajších stravovacích zvyklostí (ktoré potraviny má rád, aký je jeho denný pracovný a stravovací režim) a, samozrejme, dobre stanovený stravovací plán musí byť doplnený primeranou a dostatočnou fyzickou aktivitou.
Dodržiavanie samotnej redukčnej diéty bez cvičenia určite nestačí, pretože to vedie obvykle k adaptácii organizmu na nízky energetický príjem a dochádza k tomu, že naše telo postupne prestane chudnúť aj keď dodržiavame poctivo redukčnú diétu. Jednoznačne dávame prednosť miernemu a dlhodobému diétnemu obmedzeniu pred razantnými diétami, ktoré aj tak väčšina z nás nikdy nevydrží.
Ako správne cvičiť?
Zásadou je pravidelnosť a dlhodobá udržateľnosť. Za dostatočnú frekvenciu považujeme 3 až 4x týždenne v trvaní 50 až 60 minút. Záleží to však aj od danej fyzickej kondície. Preto je vhodné pre menej zdatných začať s kratšími aktivitami a postupne si čas predlžovať. Čo sa týka intenzity záťaže, tak je známe, že tuk sa metabolizuje pri nižších intenzitách a cukry pri vyšších. Avšak čím nižšia je intenzita cvičenia, tým dlhší čas sa vyžaduje na to, aby bolo cvičenie dostatočne efektívne.
Odporúčaná úroveň záťaže je 60 až 75 % maximálnej tepovej frekvencie, ktorú si jednoducho vypočítame, ak od hodnoty 220 odpočítame náš vek (čiže pre osobu vo veku 50 rokov bude najvhodnejšia tepová frekvencia, kedy spáli dostatočne množstvo tuku, 170 tepov za minútu). Treba mať však na pamäti, že vzorec je len orientačný a nezohľadňuje individuálne špecifiká jednotlivcov. Preto je vhodné začať cvičiť pod dohľadom odborníka, ktorý dokáže stanoviť, aké cvičenie a záťaž sú pre nás najvhodnejšie.
Pri obéznych pacientoch musia byť rešpektované aj ich zdravotné obmedzenia (krvný tlak, cukrovka, poškodenia pohybového aparátu), kedy sa pohybová aktivita individuálne prispôsobuje.
Vhodné typy aktivity:
- plávanie a cvičenie vo vode – kde sa zapájajú všetky svalové skupiny, a to bez zaťaženia chrbtice a nosných kĺbov,
- turistika a chôdza v rýchlejšom tempe,
- bicyklovanie v prírode alebo na stacionárnom bicykli doma,
- cvičenie s hudbou pod vedením trénera – pozor na vhodnú intenzitu s ohľadom na kondíciu (najlepšie špeciálne cvičenia pre obéznych),
- ľahké posilňovacie cvičenia (stačí s vlastnou váhou tela), ktoré podporujú vznik aktívnej svalovej hmoty, a tým v konečnom dôsledku urýchľujú metabolizmus a podporujú spaľovanie.
Častým dôvodom, prečo sa obézny človek nedopracuje k vysnívaným výsledkom, je, že očakáva rýchly pokles hmotnosti v krátkom časovom úseku. Pri stanovovaní jedálnička je dôležité dbať na to, aby sme si nesprávne nastavenou stravou či cvičením nespôsobili negatívny zážitok, pre ktorý sa rozhodneme ukončiť alebo prerušiť nastavený režim. Pamätajme na to, že s obezitou a nadváhou sa dá začať “bojovať” v každej fáze.
Zdroj informácií: Češka, R. a kol.: INTERNA, 2. aktualizované vydání, 2015
