Je hypermobilita kĺbov na škodu či na úžitok?

Dacom_Hypermobilita_Tiny

Pre hadiu ženu z cirkusu zázračná schopnosť, pre gymnastu dar, ktorý ho posúva k lepším športovým výsledkom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hypermobilita kĺbov je výhodou pre tých, ktorí ju majú. Je to však naozaj tak? Kedy je nadmerná pohyblivosť len neškodným stavom a kedy už ide o chorobu?

Čo je hypermobilita a ako často sa vyskytuje?

Slovo “hyper” znamená viac a “mobilný” znamená pohyb. Hypermobilita sa teda popisuje ako nadmerná kĺbna pohyblivosť v zmysle aktívneho, ale aj pasívneho pohybu v kĺbe. Veľmi dôležité je podotknúť, že hypermobilita je len stav, ak však prináša svojmu nositeľovi každodenné bolesti, stáva sa chorobou, ktorú nazývame hypermobilný syndróm.

Faktom je, že hypermobilita je úzko prepojená s vekom. Najčastejšie sa s ňou stretávame v kojeneckom veku a môže viesť k oneskorenému vývoju hlavných motorických schopností dieťaťa. Nadmerná pohyblivosť sa vyskytuje u 8 až 21 % detí vo veku od 5 do 17 rokov. Postupne sa však počas detstva až do dospelosti jej výskyt znižuje. Štatisticky je preukázané, že u dievčat sa s týmto syndrómom stretávame častejšie než u chlapcov, a to najmä v staršom školskom veku. Takisto je rozdielny výskyt v jednotlivých etnických skupinách, napríklad u ázijskej populácie je výrazne vyšší než u kaukazskej.

Čo môže za hypermobilitu?

Jednoznačná príčina nadmernej kĺbnej voľnosti nie je doteraz presvedčivo objasnená, preto v medicíne toto ochorenie zaraďujeme k tzv. idiopatickým, teda vzniknutým z neznámej príčiny. Môže sa vyskytovať v rámci celkových ochorení spojivového tkaniva, ale častejšie sa s ňou stretávame ako so samostatnou jednotkou bez pridruženého ochorenia. Opakovane býva výskyt hypermobility popisovaný u viacerých členov rodiny, takže určitú rolu vo vzniku ochorenia zohráva pravdepodobne aj genetika. Kolagénne vlákna sú najobjemnejšia štruktúra zo všetkých spojivových tkanív. Poznáme viacero typov a predpokladá sa, že práve zmenou stavby kolagénu I alebo zmenou pomeru jednotlivých typov kolagénov dochádza k zmene kvality tohto tkaniva (vlákna už nie sú také odolné voči ťahu, čiže väzivo je voľnejšie, pružnejšie a nedrží kĺb, ako by malo) a k vzniku hypermobility.

Ako sa prejavuje?

Samotná hypermobilita môže byť pre niektoré povolania aj istou výhodou. Huslisti, gymnasti a tanečníci určite využijú nadmernú pohyblivosť svojich kĺbov. Ak sa však už bavíme o hypermobilnom syndróme, tak prvým príznakom, ktorý privádza pacienta k lekárovi, býva práve bolesť kĺbov. A bolesť by len sotva niekto považoval za výhodu.

Z postihnutých kĺbov je na prvom mieste kolenný kĺb, ďalej malé ručné kĺby, bedrový, lakťový a členkový. Bolesť môže vychádzať priamo z kĺbu, ale aj z okolitých svalov a šliach, keďže práve tie musia zápasiť s nadmernou voľnosťou väzov (odborne nazývaná hyperlaxicita).

Problémy sa zhoršujú pri dlhom státí, chodení či pri nesprávnom držaní tela, kedy je váha tela nesprávne rozložená a zbytočne preťažujeme niektorú oblasť viac. Bohužiaľ, u hypermobilných ľudí sú veľmi časté drobné úrazy, opuchy, náchylnosť k podvrtnutiam členkov, natrhnutiam šliach a svalových vlákien. Väčšinou k tomu postačí menšia sila než u zdravých ľudí a takisto doba rekonvalescencie je dlhšia.

Ako hypermobilitu diagnostikujeme?

Pre diagnostiku tohto syndrómu je dôležité v prvom rade vylúčenie iného ochorenia. Ako už bolo spomenuté, hlavným príznakom je bolesť. Lekár by mal teda vylúčiť širokú škálu  závažných chorôb, ako sú úrazy, infekcie, nádorové, endokrinné, degeneratívne a reumatické ochorenia, ktoré sú tiež sprevádzané bolesťou. Sleduje sa napríklad, či pacient nemá známky zápalu a kĺbny výpotok, ktoré sú typické pre prebiehajúci infekčný proces. Avšak i po vylúčení všetkých týchto chorôb je nutné myslieť na skutočnosť, že hypermobilita môže byť súčasťou niektorých menej či viac známych syndrómov (napríklad Marfanov,  Ehlers-Danlosov syndróm, Downov syndróm).

Priama diagnostika hypermobility je daná vyšetrením určitých kĺbov. V súčasnosti je používaná klasifikácia podľa Beightona a Horana, v ktorej je vyšetrenie kĺbov bodované a podľa súčtu bodov je určený stupeň hypermobility.  Zo sledovaných znakov je to napríklad: posúdenie ohnutia v zápästí a kĺboch malíčka smerom k chrbtu ruky, aby malíček bol rovnobežne s predlaktím, ďalej pasívne priloženie palca k predlaktiu, alebo či sa dotkne pacient dlaňami zeme pri predklone s natiahnutými kolenami atď. Boduje sa vždy pravá aj ľavá strana a podľa výsledku lekár orientačne určí, či sa jedná o ľahší alebo ťažší stupeň hypermobility.

Čo robiť pre udržovanie kĺbov v dobrej kondícii

Za niektoré ochorenia nemôžeme, no mnohé sú výsledkom nášho životného štýlu a pridružených činností. Či už trpíme hypermobilitou, alebo nie, treba dodržiavať určité zásady, ktoré pomáhajú udržiavať kĺby zdravé či umožňujú predchádzať zhoršovaniu zdravotného stavu. Čo robiť pre zdravé kĺby a predchádzanie bolesti:

  1. Naučte sa správne držať telo

Je vhodný nácvik správneho držania tela pri státí, sedení, správneho zdvíhania ťažších vecí (ako napríklad tašiek s nákupom). Hlavne u detí, ktoré trávia väčšiu časť dňa v lavici alebo za písacím stolíkom, je dôležité naučiť sa správne sedieť. Musíme dbať na primeranú výšku stolíka aj stoličky, pri položení predlaktia na stôl sa nesmú ramená vyťahovať smerom nahor a chodidlá musia byť plnou plochou opreté o podložku.

  1. Vyhnite sa nevhodným cvikom a športom

Pravidelné cvičenie na posilňovanie svalstva je základom pre udržovanie zdravých kĺbov. Treba však vyberať primerané pohybové aktivity a vykonávať ich správne.

Medzi nevhodné športy radíme také, pri ktorých dochádza k náhlym zmenám smeru pohybu alebo rotáciám – tenis, hádzaná, volejbal, futbal, gymnastika, balet a tanec. Vždy je ale potrebné individuálne športy vyskúšať a odsledovať si, či sa vám pri danom športe problémy zhoršujú, alebo nie. Za ideálne sa považuje plávanie, turistika a cyklistika. Pri plávaní sa však treba vyhýbať štýlu prsia, pretože záber nohami namáha kolenné väzy. Pri behu sa odporúčajú kratšie kroky, pretože pri dlhých bežeckých krokoch je tendencia k väčšiemu “prelomeniu” kolien, čo je u hypermobility, samozrejme, nežiadúce. Pri posilňovaní vo fitnescentrách je nutné zvoliť správnu techniku cvičenia. Pred plnou záťažou  je potrebné sa pomaličky rozcvičiť a postupne pridávať ľahšiu záťaž a cielene cvičiť potrebné svalové skupiny. Tréning pod dohľadom školeného trénera či fyzioterapeuta môže robiť hotové zázraky.

  1. Správne spite

Dôležitý je zdravotný matrac ideálnej tvrdosti a správna výška vankúša, ktorý by mal udržovať hlavu v predĺženej osi chrbtice.  Za nevhodné sa považuje spanie na bruchu.

  1. Vhodne sa obúvajte

Podstatná ja kvalitná obuv, ktorá podporuje pozdĺžnu a priečnu klenbu nohy. Vysoké podpätky sú na dlhšie nosenie určite nevhodné.

  1. Kontrolujte svoju hmotnosť

Nadváha významne prispieva k zhoršeniu problémov. Dodržujte zásady správnej výživy a kontrolujte si svoju hmotnosť.

  1. Upravte si pracovné podmienky

Áno, aj to je dôležité. Ak je to aspoň trošku možné, mali by ste dbať na to, aby ste v zamestnaní nemuseli príliš dlho zotrvávať v jednej polohe. Nevhodná je statická záťaž, teda dlhodobé sedenie alebo státie. Je teda ideálne, ak si počas práce môžete urobiť krátke prestávky na jednoduché cviky, ktorými rozhýbete stuhnuté telo.

Zdravie vo vašich rukách

O tom, ako veľmi vás bude hypermobilita v živote obťažovať a obmedzovať, môžete z veľkej časti rozhodnúť práve vy. Ľudské telo nie je naprogramovaný stroj a niekedy bohužiaľ nefunguje tak, ako by sme si predstavovali. Pri liečbe tohto syndrómu je dôležité pochopiť, že bez samotnej snahy pacienta nie je možné nič zlepšiť a dané problémy sa budú len stupňovať. Liečebný postup si vyžaduje komplexný prístup. Malo by sa jednať o spoluprácu lekára, fyzioterapeuta a pacienta. Upraviť životné návyky si vyžaduje trpezlivosť, zlepšenie zdravotného stavu však za tú námahu určite stojí.

Zdroj informácií: pardubice.nempk.cz

Páčil sa Vám tento článok? Podeľte sa oň!

Print Friendly

Mohlo by Vás tiež zaujímať