Vbočený palec, teda hallux valgus, je jeden z najčastejšie riešených problémov v ortopédii. Vyskytuje sa častejšie u žien a na jeho vzniku sa podieľajú napríklad dedičné faktory, genetická predispozícia či nosenie nevhodnej obuvi. Vbočený palec často nebýva bolestivý a hlavne v začiatkoch je považovaný len za kozmetický problém. Dokáže však priniesť nositeľovi aj mnohé nepríjemnosti a operačný zásah je v určitých prípadoch nevyhnutnosť.
Čo je hallux valgus a ako vzniká?
Hallux valgus, tzv. vbočený palec, patrí medzi skupinu statických deformít prednej časti nohy, pričom na vzniku týchto deformít sa významne podieľa chronická statická záťaž. To znamená, že schopnosť nohy prenášať silu a záťaž sa postupom času mení a vznikajú typické deformity – vybočený palec, stuhnutý palec, kladivkový prst a pod.
Príčinami vzniku môžu byť o.i. dedičné faktory, genetická predispozícia, nosenie nevhodnej obuvi (napr. obuv na vysokom opätku s úzkym priestorom na prsty). Veľmi často sa vyskytuje v spojení s plochou nohou a inými štrukturálnymi abnormalitami dolnej končatiny.
Postupné vychyľovanie palca do vonkajšej strany narúša rovnováhu pôsobenia väzov po stranách kĺbu medzi predpriehlavkovou kosťou a prvým článkom palca (ide o tzv. I. metatarzofalangeálne skĺbenie). To spôsobuje, že väzy na vonkajšej strane sa sťahujú a naopak na vnútornej strane predlžujú. Svalová šľacha odťahovača a šľacha dlhého naťahovača palca sa dislokujú (vysunú z normálnej polohy), a tým vzniká neúplné vykĺbenie I. metatarzofalangeálneho skĺbenia – palec vybočuje do vonkajšej strany a hlavička I. predpriehlavkovej kosti vyčnieva do vnútornej strany.
Vyčnievajúca hlavička dráždi okolité štruktúry a postupne sa vytvára zápal, tzv. reaktívna burza. Vyčnievajúca hlavička a priľahlé štruktúry sú dráždené aj nevhodnou obuvou, čo celý problém len zhoršuje. Naopak, vybočený palec tlačí na susedné prsty, čím dochádza k postupnému vonkajšiemu vychýleniu všetkých prstov.
Diagnostika
K diagnóze stačí klinické vyšetrenie, závažnejšie deformity posudzujeme röntgenologicky. Pacientov obyčajne trápia bolestivé otlaky nad vyčnievajúcou hlavičkou I. predpriehlavkovej kosti, problém vtesnať sa do topánky, bolesti v skĺbení palca. Pri vyšetrení sledujeme pacienta v ľahu, v sede a v stoji, posudzujeme stupeň vybočenia, začervenanú hlavičku, ktorá býva bolestivá na dotyk. Môže byť tiež obmedzený rozsah pohybu v metatarzofalangeálnom skĺbení sprevádzaný bolesťou.
Ako problémy s haluxami riešime?
Vbočený palec často nebýva bolestivý. Mnoho prípadov, hlavne v začiatkoch, sa považuje za kozmetický problém a nemusí mať dopad na každodenný život. Prejavuje sa začervenaním a svrbením vyčnievajúcej časti palca, jeho deformitou a deformitou priľahlých prstov, spôsobujúcich škaredý tvar nohy. Skoré štádia sa môžu riešiť konzervatívnou cestou, ktorá spočíva
- buď v nosení rovnej obuvi s dostatočným priestorom pre prsty na nohe,
- alebo v používaní vložiek do topánok na podporu klenby nohy a prevenciu vzniku plochej nohy.
Ďalšou možnosťou je špeciálny korektor vybočenia palca, ktorý sa snaží palec vyrovnať, a tým znížiť tlak na ostatné prsty.
Závažnejším problémom sa hallux valgus stáva, keď je pohyb palca limitovaný bolesťou, ďalej pri chronickom zápale nad vyčnievajúcou hlavičkou predpriehlavkovej kosti, pri narastajúcej tuhosti palca alebo ak konzervatívna liečba nevedie k zlepšeniu problému. V takomto prípade sa pristupuje k operačnému riešeniu. Je popísaných mnoho operačných techník, ktoré môžeme v princípe rozdeliť na výkony na mäkkých tkanivách a na výkony na kosti.
Výkony na mäkkých tkanivách korigujú šľachy a puzdro kĺbu, a tak je umožnené vyrovnanie palca. Patrí sem napríklad operácia podľa McBridea, kedy sa uvoľňuje stiahnutá časť puzdra a následne sa upravuje postavenie palca.
Výkony na kosti môžu byť buď na I. predpriehlavkovej kosti, alebo na prvom článku palca nohy. Podľa toho rozoznávame:
- Korekčné osteotómie (osteotómia = preťatie kosti) – sústreďujú sa na predpriehlavkovú kosť a často sú kombinované operáciou na mäkkých tkanivách. Patrí sem napríklad Austinova , Chevron alebo Scarf osteotómia.
- Resekčné artroplastiky – odstraňuje sa nimi zničená kĺbová plocha, palec sa skráti a na mieste odstránenej kosti sa vytvorí väzivo, ktoré plní funkciu „falošného“ kĺbu. Sú používané iba u pacientov s ťažkým nálezom artrotických zmien I. metatarzofalangeálneho skĺbenia a u starších ľudí s nízkymi nárokmi na pohyb. Do tejto skupiny patrí napríklad Kellerova artroplastika.
Rada na záver: Ako predchádzať vzniku halluxu?
- Nosiť obuv na vysokom podpätku čo najmenej.
- Striedať výšky podpätkov.
- Chodiť bosý tak často, ako to len ide.
- Precvičovať a posilňovať svaly na nohe.