Nie vždy ráno vyskočíme z postele bez problémov. Niekedy cítime únavu, bolesti svalov, kĺby sú akoby stuhnuté, za čo môže obyčajne preťaženie pohybového aparátu vplyvom športu, práce, zvýšenej fyzickej aktivity či nesprávneho držania tela. Ranná stuhnutosť kĺbov však môže byť aj príznakom nejakého ochorenia pohybového aparátu, ktoré sa v populácii vyskytujú pomerne často. Môže postihovať veľké i menšie kĺby a pretrvávať len krátky čas, ale aj niekoľko hodín po prebudení.
Aké ochorenia najčastejšie stoja za rannou stuhnutosťou kĺbov
Ak riešite rannú stuhnutosť kĺbov pravidelne a často, dôvodom nemusí byť len „nevinné“ preťaženie pohybového aparátu dané nesprávne vykonávanou či zvýšenou fyzickou aktivitou. Môže ísť o ochorenia, pre ktoré je ranná stuhnutosť jedným z bežných príznakov. K takýmto patria najčastejšie artritída, osteoartróza, dna či menej známa Bechterevova choroba.
Artritída
Artritída, čiže zápalové ochorenie kĺbov, môže mať formu infekčnú a neinfekčnú. Infekčný zápal kĺbu vzniká buď priamym pôsobením baktérií či vírusov na kĺb, alebo sa infekcia prenesie krvou, najčastejšie z močového alebo tráviaceho traktu. V takomto prípade je daný kĺb začervenaný, opuchnutý, teplý, značne bolestivý a je v ňom obmedzená pohyblivosť. Vyžaduje vždy neodkladné ošetrenie odborníkom a nastavenie antibiotickej terapie. V našich podmienkach je jedna z častých infekčných artritíd lymská borelióza.
Medzi neinfekčné zápaly kĺbov patrí reumatická artritída, ľudovo známa ako reuma. Je to chronické zápalové ochorenie, ktoré prevažne postihuje malé kĺby rúk. Je charakteristické tým, že postihuje vždy pravú aj ľavú končatinu, teda je symetrické. Začiatok ochorenia býva takmer vždy pozvoľný, postupne behom týždňov a mesiacov narastajú bolestivé príznaky kĺbov, obvykle sprevádzané celkovou únavou a slabosťou.
Súčasne sa typicky vyskytuje ranná stuhnutosť, ktorá pretrváva obvykle dlhšie než jednu hodinu a je charakterizovaná neschopnosťou ohnúť drobné kĺby na rukách v päsť. V neskoršom štádiu ochorenia sú už prítomné aj deformity kĺbov a obmedzenie funkčnosti kĺbov. Potrebné je navštívenie odborníka a nastavenie farmakologickej terapie. Z podpornej liečby je dôležitý hlavne šetriaci režim, rehabilitácie a vhodné je izometrické cvičenie na posilnenie svalového tonusu a obnovenie rozsahu pohybu. Nesmie sa však cvičiť tak, aby došlo k preťaženiu kĺbu.
Osteoartróza
Ďalšou príčinou stuhnutosti kĺbov býva osteoartróza, ktorá je celkovo najčastejším ochorením periférnych kĺbov a takisto častou príčinou invalidity. Jej výskyt sa zvyšuje s vekom a je dokázané, že vo veku nad 75 rokov trpí osteoartózou viac ako 90 % osôb. Najviac zasiahnuté bývajú kolenné kĺby, bedrové a drobné kĺby na rukách.
Najtypickejším príznakom je tzv. štartovacia bolesť, teda pohyb je najviac bolestivý na začiatku, a po prejdení niekoľkých metrov bolesť ustupuje. Druhým najčastejším príznakom je bolesť pri inaktivite (ráno pri vstávaní z postele alebo po dlhšom sedení). V pokročilejších štádiách už dochádza k obmedzeniu rozsahu hybnosti a na RTG snímku sú prítomné typické kostné výrastky. Kĺby sú deformované a prestávajú plniť svoju funkciu.
Terapia je, samozrejme, individuálna a záleží od štádia ochorenia. Nefarmakologické opatrenia zahrňujú úpravu pohybového režimu – čiže v aktívnych bolestivých štádiách ochorenia je nutné fyzické šetrenie. Ďalej sa využívajú pravidelné rehabilitačné cvičenia a fyzikálna liečba (aplikácia tepla, chladu, ultrazvuku, elektroliečba), prípadne pacientovi pomáha nosenie rôznych ortopedických pomôcok. K farmakologickej terapii patria najmä lieky, ktoré zmierňujú bolesť a utišujú zápal. U zápalových komplikácií je vhodná aj aplikácia glukokortikoidov injekčne priamo do kĺbu. Poslednou možnosťou je liečba chirurgická a totálna kĺbna náhrada.
Bechterevova choroba
Ďalším známym, ale menej častým ochorením je Bechterevova choroba. Ide o chronické reumatické autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré sa prejavuje bolesťami najmä v dolnej oblasti chrbtice. Zápal prebieha mnoho rokov a vedie postupne k dráždeniu väzov v okolí chrbtice, do ktorých sa začne ukladať vápnik, väzy skostnatejú a pevne stuhnú.
Pohyblivosť chrbtice začne postupne klesať, až sa, bohužiaľ, môže stať z človeka úplný invalid. Typický je zápal krížovo-bedrového kĺbu. Bolesť v bedrovej oblasti býva hlavne v druhej polovici noci a často pacienta zobudí. Ranná stuhnutosť pretrváva aj niekoľko hodín a zlepší sa rozcvičením. Bechterevik má typické držanie tela – chodí v predklone a s pokrčenými kolenami.
Cieľom liečby je chorobu spomaliť tak, aby čo najmenej obmedzovala život pacienta, preto je veľmi dôležitou súčasťou liečby rehabilitácia. Bechterevova choroba liečená pohybom má dobrú prognózu a jej vývoj sa môže výrazne spomaliť.
Nepodceňovať príznaky
Za rannou stuhnutosťou kĺbov môžu byť rôzne príčiny. Pokiaľ ide len o preťaženie pohybového aparátu z predchádzajúceho dňa či dôsledok spánku v zlej polohe a na zlom matraci, niet si prečo robiť starosti. Ak však takéto príčiny za rannou stuhnutosťou nestoja, treba zbystriť pozornosť, vzhľadom na to, že stuhnuté kĺby môžu signalizovať vážnejšie ochorenie. Poradiť sa s lekárom je teda určite na mieste. Tak ako pri iných zdravotných problémoch aj tu totiž platí, že včasná diagnostika môže výrazne ovplyvniť vývoj ochorenia a úspech liečby.
