Cukrovka a problémy s pohybovým aparátom

Cukrovka (diabetes mellitus) je metabolické ochorenie, ktorého hlavným prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi (hyperglykémia), ktorá sa rozvíja v dôsledku absolútneho alebo relatívneho nedostatku inzulínu. Inzulín je hormón produkovaný podžalúdkovou žľazou (pankreasom) a jeho úlohou je znižovať hladinu cukru v krvi. Cukrovka môže so sebou prinášať celý rad zdravotných komplikácií a zapríčiniť aj problémy s pohybovým aparátom.

Najčastejšie typy cukrovky

K zvýšenému cukru v krvi dochádza na podklade:

  • poruchy tvorby alebo sekrécie inzulínu (inzulínového deficitu) – čiže porucha metabolizmu je na úrovni pankreasu,
  • poruchy pôsobenia inzulínu (inzulínovej rezistencie) v tkanivách (pečeň, svalové a tukové tkanivo) v organizme.

Podľa toho, ktorý z týchto mechanizmov prevažuje, rozdeľujeme diabetes na 2 typy.

Diabetes mellitus 1. typu prepuká najčastejšie v detstve alebo v mladosti a jedná sa o autoimunitnú chorobu, kedy vlastný imunitný systém ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Postupne dochádza k úplnému vymiznutiu sekrécie inzulínu a pacient je plne závislý na jeho podávaní. Zo všetkých diabetikov trpí týmto typom približne 7 %.

Diabetes mellitus 2. typu sa vyskytuje viac u dospelých, a to hlavne obéznych jedincov. V posledných rokoch už bol však zaznamenaný aj u obéznych detí s nedostatkom pohybu. K jeho vzniku dochádza vždy pri kombinácii inzulínovej rezistencie (znižuje sa citlivosť pečene, svalového a tukového tkaniva na účinky inzulínu) a neskôr sa znižuje aj samotná sekrécia inzulínu pankreasom.

Zásadnou odlišnosťou 2. typu od 1. typu je fakt, že u 2. typu sa u väčšiny ľudí vyskytuje aj obezita, zvýšený krvný tlak a dyslipidémie (zvýšené množstvo lipidov, resp. cholesterolu v krvi), čiže tzv. metabolický syndróm. Z toho pramení, že takýto pacient je ohrozený vysokým rizikom kardiovaskulárnych príhod.

Aké sú klinické príznaky?

Klinické príznaky cukrovky sú dôsledkom dlhodobého zvýšenia hladiny cukru v krvi (hyperglykémie). Medzi typické prejavy patrí najmä smäd, zvýšené močenie (hlavne nočné), chudnutie, únava a kolísanie zrakovej ostrosti.

Pri ťažkej cukrovke môže dôjsť až k ťažkým akútnym a život ohrozujúcim stavom s poruchou vedomia (tzv. hyperglykemická kóma). Poruchou vedomia sa však prejavuje aj závažná hypoglykémia (znížená hladina cukru v krvi), ktorá býva práve najčastejšou komplikáciou liečby cukrovky.

Z ďalších príznakov bývajú časté infekcie, najmä močového a pohlavného traktu, či kožné infekcie.

Meranie glykémie (hladiny cukru v krvi) je najdôležitejším a najčastejším vyšetrením vykonávaným u všetkých diabetikov.

Komplikácie diabetu

Dlhodobá zvýšená hladina cukru v krvi je zásadným faktorom v rozvoji cievnych komplikácií cukrovky. Poškodzované sú postupne malé kapiláry či väčšie cievy a neskôr dochádza k rozvoju poškodenia orgánov, a to najmä očí, obličiek a nervového systému. Je prítomné zvýšené riziko pre vznik cievnych mozgových či srdcových príhod a takisto ischemickej choroby dolných končatín.

Diabetes a pohybový aparát

Prvotnou príčinou zmien na pohybovom aparáte človeka pri cukrovke je hlavne vysoká hladina cukru v krvi. Nadbytok cukru spôsobuje, že sa glukóza viaže na bielkovinu, ktorá touto väzbou mení svoju štruktúru a vlastnosti, a tak nie je schopná plniť svoju pôvodnú funkciu. Je poškodený hlavne kolagén a vzniká tzv. diabetická kolagenóza, ktorá sa prejavuje zvýšenou tvorbou a ukladaním kolagénu a jeho zníženým odbúravaním. Dochádza k zhrubnutiu kĺbových puzdierk obmedzeniu pohyblivosti kĺbov.

Zo systémových ochorení postihujúcich pohybový systém na základe diabetu je najčastejšia diabetická osteoporóza. Je definovaná ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitekúry kostného tkaniva, zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť kostí, čo vyúsťuje do zvýšeného rizika zlomenín už pri malom úraze.

Zmeny hladín inzulínu vedú k poruche vstrebávania vápnika a hyperglykémiou dochádza k zvýšenému vylučovaniu vápnika do moču. Metabolizmus vápnika a vitamínu D je ovplyvnený taktiež poruchou obličiek a užívaním antidiabetík. Pri zlomeninách je hojenie u týchto pacientov výrazne spomalené.

Mimoriadne dôležitá je u pacientov s cukrovkou dôkladná starostlivosť o nohy. Diabetici sú totiž ohrození postihnutím nervov nôh a tiež nedokrvením dolných končatín. Pri zanedbanej liečbe a starostlivosti tak môže vzniknúť tzv. diabetická noha. Tá môže viesť až k nevyhnutnosti amputácie dolnej končatiny (u diabetikov je 40-krát vyššie riziko amputácie nôh ako u nediabetikov). Keďže sú problémy diabetickej nohy priamo spojené s nervovým poškodením (strata citu pre bolesť, pokles krvného zásobenia), môžu vonkajšie faktory viesť k vzniku závažnej infekcie či k nekróze dolných končatín. Medzi časté vonkajšie faktory patria napríklad:

  • nevhodná obuv (zle priliehajúca, teda príliš úzka či voľná),
  • zvýšenie tlaku na určité body,
  • úraz alebo popálenina (poškodenie nohy napríklad vplyvom kamienku v topánke, samoliečbou zarastajúcich nechtov alebo kurieho oka, prechádzka naboso po rozhorúčenom povrchu),
  • lokálna infekcia, ktorú si pacient dlhší čas nevšimol,
  • ortopedické problémy (kladivkové prsty, ploché nohy, vybočené palce, kostné výrastky…).

Prejavom diabetickej nohy je rôzne rozsiahly defekt (poranenie kože a hlbších štruktúr), ktorý môže vzniknúť kdekoľvek na nohe. Vonkajšie faktory môžu viesť k vzniku závažnej infekcie či k nekróze.

Rozlišuje sa neuropatická a ischemická noha. Pre neuropatickú nohu je typická znížená či chýbajúca citlivosť na bolesť. Noha je deformovaná s úbytkom menších svalov a vedie k vybočeniu prstov a k poklesu metatarzálnych hlavičiek kostí. Pri postoji sa neprispôsobí noha štandardnej obuvi. Ischemická noha je typická nedokrvením, koža je chladná, jemná a bez chĺpkov. Noha môže byť bezfarebne biela či šedočervená. S tým sa spája často bolesť pri chôdzi, v určitých prípadoch aj v pokoji.

Následkom necitlivosti nohy, suchej praskajúcej kože, porušením svalovej rovnováhy, nedostatočného prekrvenia sa koža na nohe ľahko otvára a môže vzniknúť vred. Práve ten sa často infikuje a ak sa infekcia rozšíri, môže dôjsť až k odumretiu postihnutej časti nohy. Vtedy dochádza na amputáciu.

Fyzická aktivita

Okrem dodržovania diéty a užívania predpísaných medikamentov je pri liečbe diabetu dôležitá fyzická aktivita. Tá má viacero pozitívnych účinkov, ako sú napríklad zlepšenie citlivosti tkanív na inzulín, znižovanie obezity, ktorá o.i. spôsobuje problémy s pohybovým aparátom, bolesti kĺbov, zlepšovanie metabolických pochodov, zvýšenie fyzickej zdatnosti a podobne. K odporúčaným patria najmä aeróbne aktivity ako chôdza, turistika, bicyklovanie, jogging, plávanie.

Nepodceňovať liečbu a dodržiavať zásady

Zdravotných komplikácii spojených s cukrovkou je mnoho, preto je mimoriadne dôležitá dobrá liečba a kompenzácia diabetu. Dôležité je udržovanie hladiny glykémie v normálnych hraniciach, zníženie telesnej hmotnosti, nosenie správnej ortopedickej obuvi a ako prevencia úbytku kostnej hmoty je doporučený dostatočný príjem vápnika a vitamínu D v strave, slnenie a primeraná pohybová aktivita.

Použitá literatúra: DESG: Edukačné listy – Výchova diabetického pacienta ako súčasť jeho liečby, SERVIER; Uličiansky, V. – Schroner, Z. – Mokáň, M.: Sprievodca diabetika na ceste životom. ViaDIA, 2012


Páčil sa Vám tento článok? Podeľte sa oň!

Print Friendly, PDF & Email

Mohlo by Vás tiež zaujímať