Problematický bedrový kĺb

Bedrový kĺb je jeden z najväčších kĺbov v ľudskom tele. Napriek jeho veľkosti však nie je nezničiteľný. S vekom a opotrebovaním sa chrupka postupne zodiera a mizne. Taktiež svaly a šľachy v okolí kĺbu môžu byť preťažené a poškodené. Tieto a mnoho ďalších stavov spôsobujú problémy s bedrovým kĺbom. Aké ochorenia najčastejšie postihujú bedrový kĺb? Aké majú ochorenia príznaky?

Z čoho pozostáva bedrový kĺb

Bedrový kĺb je jeden z najväčších kĺbov v ľudskom tele. Má dve veľmi dôležité funkcie – drží telo vzpriamené a umožňuje pohyb. Tvorí ho hlavica kosti stehennejjamka v panvovej kosti (jamka bedrového kĺbu), tzv. acetabulum. Dotýkajúce sa plochy kostí sú pokryté chrupkou, ktorá umožňuje bezproblémový pohyb.

Kĺb je krytý puzdrom, ktoré má mnoho úloh. Jednou z nich je tvorba mazu – synovie, produkovanej synoviálnou membránou, vnútornou vrstvou puzdra, ktorá vystiela celé vnútro kĺbu s výnimkou chrupkovitých styčných plôch. Kĺbny maz znižuje trenie a má význam vo výžive chrupky. Celé puzdro je obklopené väzmi, ligamentami, ktoré zosilňujú a zvyšujú stabilitu kĺbu.

Untitled-1 copy

Obr.: Bedrový kĺb (zdroj obr. bonesmart.org)

Príznaky pri probléme s bedrovým kĺbom

S vekom a opotrebovaním sa chrupka postupne zodiera a mizne alebo sa môže úplne zničiť. Taktiež svaly a šľachy v okolí kĺbu môžu byť preťažené a poškodené. Tieto a mnoho ďalších stavov spôsobujú problémy s bedrovým kĺbom, ktoré sa môžu prejaviť :

  • bolesťou v kĺbe, zvyčajne pociťovanou v slabinách,
  • bolesťou stehna alebo kolena,
  • zvýšenou bolesťou pri pokuse postaviť sa na poškodenú končatinu,
  • pokrivkávaním,
  • obmedzením hybnosti končatiny,
  • strnulosťou, tuhosťou svalov.

Niekedy bolesť z iných častí tela, napríklad z chrbta (problém s chrbticou) alebo z triesla (pruh), môže „vystreľovať“ do oblasti bedrového kĺbu a tým vytvárať dojem, že ide o  problém s bedrovým kĺbom.

Najčastejšie problémy a ochorenia postihujúce bedrový kĺb

Osteoartróza

Artróza bedrového kĺbu patrí medzi najčastejšie. Typicky je spojená s degeneratívnym postihnutím kĺbovej chrupkyzmenami kostí tvoriacich spojenie kĺbu. Chrupka krehne, vznikajú trhliny a postupne sa obnažuje samotný povrch kostí. Niektoré časti chrupky sa môžu odtrhnúť a plávať v synovii vo vnútri kĺbu a môžu viesť k vzniku zápalu. Úbytok chrupky je sprevádzaný tvorbou kostných výrastkov, poprípade prítomnosťou  kostných cýst (cysta = dutý, patologický útvar, ohraničený od okolitého tkaniva vlastnou epiteliálnou výstelkou). Postihnuté bývajú taktiež puzdro, väzy a svaly v okolí kĺbu.

Artróza vzniká ako dôsledok súhrnu viacerých okolností. Medzi známe rizikové faktory patria genetická predispozícia, chronické preťažovanie kĺbu, obezita, vek, vývojové vady, závažné poranenie kĺbu. Medzi typické príznaky patrí chronická bolesť, ktorá sa zhoršuje pri záťaži, môže byť viazaná na zmeny počasia. Mnoho pacientov zažíva obdobie zvlášť silných, ostrých a ťažko zvládnuteľných bolestí. Neskôr dochádza k obmedzeniu pohybu, objavuje sa opuch, s rozvojom artrózy môže vzniknúť nestabilita kĺbu. Príznakom pokročilejších stupňov je krívanie a narušenie stereotypu chôdze.

Obr.: Artróza bedrového kĺbu a imlantácia umelého kĺbu (zdroj: koxartroza.sk)

Obr.: Artróza bedrového kĺbu a implantácia umelého kĺbu (zdroj: koxartroza.sk)

Diagnostika je založená na subjektívnych problémoch  pacienta, fyzikálnom vyšetrení a zobrazovacích metódach, a to zhotovením RTG snímku, poprípade vyšetrením magnetickou rezonanciou.

Liečba artrózy by mala byť „šitá na mieru“ a vychádzať z potrieb a možností pacienta. Pacientom sa odporúča redukcia váhy v kombinácii s pravidelným cvičením. Podľa stupňa artrózy sa na odľahčenie postihnutého bedrového kĺbu používajú vonkajšie pomôcky vo forme vychádzkovej palice, francúzskych či podpažných bariel. Hlavným cieľom liečby je zmiernenie alebo úplné odstránenie bolesti. Farmakologicky sa používajú celkovo podávané lieky a aj lokálne prípravky v podobe gélov a mastí obsahujúcich protizápalové a analgeticky pôsobiace látky. U pokročilých artróz bedrového kĺbu je možná implantácia umelého kĺbu. Po každej operácii by mala nasledovať rehabilitácia a pravidelné kontroly.

Zlomenina stehennej kosti

Zlomeniny sú omnoho častejšie u starších ľudí, pretože vekom kosti slabnú a krehnú, a tak sú náchylnejšie na poškodenie. Najčastejším mechanizmom vzniku je pád a typickým miestom zlomeniny je krčok stehennej kosti. Okrem bolesti a obmedzenia pohybu sa prejavuje skrátením a vonkajšou rotáciou končatiny.

Diagnózu si potvrdíme zhotovením rtg snímku. Spôsob liečenia je individuálny a závislý na veku a celkovom stave poraneného. U veľmi starých ľudí a ľudí s množstvom iných chorôb sa odlomená hlavica odstráni a je nahradená tzv. cervikokapitálnou endoprotézou, u biologicky mladých a pred úrazom fyzicky aktívnych jedincov je celý bedrový kĺb nahradený tzv. totálnou endoprotézou. U mladých ľudí môže byť riešením osteosyntéza pomocou ťahových skrutiek alebo tzv. dynamic hip screw (dynamická bedrová skrutka).

Vývojová dysplázia bedrového kĺbu

Termín dysplázia označuje vývojovú poruchu všetkých súčastí kĺbu – stehennej kosti, acetabula a aj kĺbneho puzdra. Ide o spojité spektrum morfologických (tvarových) a funkčných porúch kĺbu – od voľnejšieho bedrového kĺbu cez rôzne stupne neúplných vykĺbení až po úplné vykĺbenie.

Ochorenie je možné diagnostikovať krátko po narodení pomocou ultrazvuku, tzv. trojitým sitom. Z fyzikálneho vyšetrenia zistíme rozsah pohybu v kĺbe, sledujeme prítomnosť repozičných znamení (lupnutie). U chodiacich detí a dospelých sa ochorenie prejaví krívaním spôsobeným oslabenou funkciou odťahovača bedrového kĺbu. Liečbu začíname okamžite, u novorodencov sa používa modifikovaná Frejkova perinka, Wagnerove punčošky, u starších detí Pavlíkove strmene. Pri neúspechu je poslednou možnosťou operačná náprava, často spojená s osteotómiou (preťatie kosti).

Perthesova choroba

Ide o ochorenie, doposiaľ z neznámej príčiny, spôsobené poruchou prekrvenia hlavice stehennej kosti, kedy dochádza k jej postupnému odumretiu a k zmene tvaru. Postihuje prevažne chlapcov vo veku 3 až 8 rokov. Priebeh je veľmi individuálny, prvým príznakom býva najčastejšie krívanie, obmedzenie hybnosti a neskôr bolesti, lokalizované v triesle, na prednej časti kĺbu alebo v oblasti kolena. Perthesova choroba sa vo väčšine prípadov rieši operačne osteotómiou.

Avaskulárna nekróza hlavice

Avaskulárna nekróza, teda odumretie hlavice postihuje typicky mužov vo veku 20 až 50 rokov a ide o subakútne prebiehajúce ochorenie, ktoré sa prejavuje silnými bolesťami v triesle, obmedzením pohybu a poruchami funkcie kĺbu. Neliečená symptomatická nekróza často dospeje až do kolapsu hlavice, ktorý naštartuje rozvoj artrózy. Pri podozrení je indikovaná magnetická rezonancia, ktorá dokáže zobraziť aj časné známky odumretia hlavice. V predkolapsovom štádiu sú v rámci terapie možné dekompresné návrty nekrotických oblastí alebo návrty s vyplnením defektov zdravou kosťou, poprípade biocementom. Pokročilé štádia sa liečia implantáciou kĺbnej náhrady.

Prevencia vzniku problémov bedrového kĺbu:

  • snažiť sa dosiahnuť správnu váhu,
  • vyberať športy, kde nedochádza k príliš veľkému zaťažovaniu kĺbov, napr. plávanie, cyklistika, dlhé prechádzky,
  • spevniť svaly okolo kĺbu miernou a pravidelnou aktivitou,
  • dbať vo svojom jedálničku na vitamíny, hlavne vitamín C, ktorý podporuje tvorbu kolagénu a má taktiež protizápalové účinky,
  • piť veľa tekutín – okrem iného, kyselina hyalurónová, ktorá je hlavou zložkou synoviálnej tekutiny, potrebuje vodu pre svoje plnohodnotné a správne fungovanie.

Zdroj informácií: Jiří Gallo a kolektiv: Ortopedie pro studenty lékařských a zdravotnických fakult, 2011; zdroj titul. obrázka: bonesmart.org


Páčil sa Vám tento článok? Podeľte sa oň!

Print Friendly, PDF & Email

Mohlo by Vás tiež zaujímať